Významné osobnosti Dudiniec -Ernest Váňa

V piatok 17.3.2023 sa v Dudinciach  uskutočnilo spomienkové stretnutie na jedného z najvýznamnejších obyvateľov Dudiniec ERNESTA VÁŇU.  Dňa 18.4. 2023 sme si uctili jeho pamiatku na cintoríne v Hokovciach.

Nadšenec a milovník života, ktorý dokázal zanechať stopu v Dudinciach i vo svete, aj napriek ťažkým životným okolnostiam.

Ernest (Arnošt) Váňa sa narodil 27.4.1909 v Hokovciach, ako tretie dieťa v rodine miestneho obuvníckeho grófskeho majstra Alexandra Váňu a matky Amálie, r. Mudrákovej. Po skončení ZVS v Šahách bol odvelený na poddôstojnícku školu do R. Soboty, kde pokračoval v službe.

Počas 2. svetovej vojny slúžil už vo funkcii kapitána generálneho štábu v sekcii obranného spravodajstva. Pri jednom z výzvedných letov nad vtedy fašistickým Maďarskom bolo ich lietadlo poškodené nepriateľskou paľbou a havarovalo na východnom Slovensku pri Košiciach. Riadený pád lietadla vtedy prežil z 3 členov posádky len kapitán generálneho štábu pán Váňa. Niekoľko dní ležal v kóme medzi životom a smrťou, ale nakoniec sa prebral. Podstúpil niekoľko náročných operácií.  Po vojne sa pán Váňa začal plne venovať svojmu celoživotnému poslaniu a záľube esperantu. (esperanto sa vraj naučil už ako 9-ročný) Zamestnal sa ako lesník. Nakoľko bol od mladosti aj aktívnym vegetariánom (keď mal 12 rokov prestal jesť mäso) stal sa neskôr prezidentom svetového kongresu esperantistov - vegetariánov. Dopisoval si s významnými osobnosťami celého vtedajšieho sveta. 

Ernest Váňa bol členom UEA (Univerzálna asociácia esperanta) založená už v roku 1908, ktorá má oficiálne vzťahy s OSN a UNESCO. Bol desaťročia delegátom pre kúpeľné záležitosti, automobilovú turistiku a vegetariánstvo. V Dudinciach a zahraničí organizoval letné tábory a kurzy esperanta. Bol nadšencom a milovníkom archeológie ale i filatelistom.  Pán Váňa býval na ulici J. Kráľa v Dudinciach v dome č. 163 až do svojej smrti v roku 1998.

Veríme, že spomienky na tohto zaujímavého a plodného človeka neupadnú prachom a podarí sa nám uchovať na neho hodnotnú spomienku, ktorú časom možno premeníme do knižnej publikácie. /Boris Benický/.